Opustená štôlňa Sirková

Dnes si chcem prezrieť jednu z novších baní - štôlňu Sirková. Toto banské dielo sa tiahne pod malým hrebeňom, kopca, ktorý pezinčania poznajú pod názvami Konikles, alebo Konik, Cukrmandel, alebo Cukrík.

Baňa je opustená od mája 1991. Toto banské dielo vzniklo po rozsiahlom geologickom prieskume na ložisku Pezinok-Vinohrady. Prieskumom bolo zistené nielen prítomnosť Sb (Antimónu), ale aj Au-As±Sb. Štôlna sledovala pokračovanie zrudnených štruktúr (Čiernej poruchy a Zlatej žily) smerom na juhovýchod.

 Hlavný vchod do štôlne je všeobecne známi pri horárni Sirková. ( Starší budú poznať lokalitu u Hilára ).  Vchod je celkom kvalitne zatarasený panelom a panel zasypaný zeminou. 

Zatarasený vchod do štôlne Sirková

Z boku je len malý otvor, kde vyteká banská voda. Pri prehliadke vchodu nachádzam neplánovane kešku :-). Najskôr som špekuloval, ako sa tam prepchám. No pri mojej sile v páse, by som to zaštupľoval.

Sklamane som to vzdával. Už som sa zmieril s tým, že to nepôjde. Tak keď som už tu, pozriem, okolie. Po chvíľke prehľadávania, som našiel dieru, ktorou sa dá dostať dnu.

Kvôli bezpečnosti nebudem uvádzať kde a ako. A dieru už teraz nik nenájde. Tentokrát som usúdil, že by to bolo naozaj nebezpečné, nechať to otvorené.

Tak som dierou zliezol pár metrov dolu do bane. Už zhora som videl vo svetle baterky prebleskovať vodnú hladinu, tak som sa navliekol do vodotesného obleku.  Potom, čo som zlanil naozaj stiesnený priestor, som sa dostal do prístupovej chodby.

Pozriem sa vľavo a tam presvitá svetlo zo zataraseného vchodu.

Pohľad na hlavný vchod štôlne Sirková

Vidím, že je tam spadnuté potrubie, ktoré je na pneumatikách. Tých pneumatík pri vchode, je naozaj nahádzaných dosť.

Voda mi je tak do pol stehien, čo je fajn. No nie je to len voda. Je plná jemného sedimentu, takže vôbec nevidím kam šliapem. Roztiahol som teda nožičky od statívu a pomáham si ním, ako slepec paličkou. Podľa toho viem, že pred sebou mám pneumatiku, alebo nejaký iný bordel.

chodba plná sedimentu - štôlňa Sirková

Sem tam mi niečo buchne do nohy, je to gumenné, asi hadica. nevidím, čo to je.

Postupujem západným smerom až po rozbočku dvoch smerných chodieb.  

Pred rozbočkou smerných chodieb štôlňa Sirková

Od hlavného vstupu sú vzdialené cca 130m. Jedna smerná chodba vedie severozápadne smerom k ložisku Ferdinand - Karol, a je dlhá asi 200m bez rozrážok.  A druhá vedie na juhovýchod presne pod hrebeňom kopca. Táto je dosť dlhá hlavná smerná chodba má asi 800m. A druhá, ktorá sa od nej po 100m oddelí a vedie paralelne, má asi 400m bez rozrážok.

Severozápadná smerná chodba - štôlňa Sirková

Ja ale pokračujem ďalej, kde vidím zamrežovanú časť. Dvere sú otvorené tak idem pozrieť na koniec. Čakajú ma ešte jedny mreže, a potom ukončenie chodby. Celé mi to pripadá, ako príručný sklad ? Od smerných chodieb je to asi 50m.

zamrežovaná časť - štôlňa Sirková

Vstupy do oboch smerných chodieb sú zamurované, ale už tu niekto bol a hore vybúral otvory. 

Zamurovaná smerná chodba

Bol som zvedavý, prečo je to zamurované, tak som nakukol dnu. Už vidím, že bola odstránená celá výstuž a chodba zostala ponechaná svojmu osudu.

Pohľad do juhovýchodnej smernej chodby

Rozmýšľam, či preliezť cez otvor do smernej chodby, ale bojím sa, že si niekde roztrhnem nepremokavé gate.  

Tiež som si uvedomil, ako pomaly som išiel zatopenou časťou, tak som sa rozhodol vrátiť sa. Tam, kde je menej vody, je sediment hustejší tak sa ide horšie. Ako voda stúpa, sú sedimenty viac riedke, a pohyb je plynulejší.

Smerom k uzatvorenému východu

Ešte idem pozrieť ku zatarasenému vchodu. Tých pneumatík je tu navezených naozaj požehnane. Už nemám ani kam stúpiť, musím ich preliezať.

Pozrel som si ten otvor, ktorým som chcel pôvodne vliezť, ale vidím, že to je nemožné.

Tak, už nič, vrátil som sa k miestu, kde som nechal visieť lano.

Nahodím si úväz, a pomaly “jumarujem” hore. Najlepšie to ide systémom ruka, noha.

Vyliezol som von. Obligátna cigaretka to istí. Ešte rozmýšľam, čo s tou dierou. Nechcem ju takto nechať. Rozmýšľam, že ak by tam spadlo nejaké dieťa…..  blbý pocit. Začínam zháňať pevné drevá na zatarasenie.

Otvor som zatarasil, zasypal zeminou a zahádzal lístím. Odskúšal som pevnosť, tým, že som po tom poskákal, a je to dobré.

Lepšie, ako to nechať otvorené…

Balím veci a poberám sa peši domov. Vzal som to rovno popod staré skokanské mostíky ku Rozálke.

mapa štôlne Sirková

Pridávam ešte zopár záberov ...