Stopy banskej činnosti v Bratislave - Rači

Je december, ale vonku to vyzerá, že jeseň. sychravo, ale nie moc chladno. V Pezinku mrholí a ja rozmýšľam kam v nedeľu. Nechcem nič celodenné.

Už veľmi dávno ma zaujali miestne názvy nad mestskou časťou Bratislavy, Rača. Vrchy Veľká baňa, Malá baňa, Banský potok.  Tieto názvy indikujú banskú činnosť v minulosti. Keďže je tohoročný december taký nezvykle teplý, tak na svätého Mikuláša, jedného z patrónov baníkov, som sa vydal pozrieť si tieto lokality.

Autom som sa vydal do Račišdorfu a zaparkoval som pri Alpinke povyše amfiteátra. Rýchly náhľad do mapy a vydal som sa po zelenej turistickej značke hore Knižkovou dolinou. Po chvíľke som prešiel zástavbu chatiek prerobených na rodinné domy a nad ním som našiel miesto, kde sa dajú krásne utopiť peniaze z eurofondov.

Polder na Banskom potoku

Výstavba poldra na Banskom potoku. Podľa bilboardu cena diela 288 tisíc eur. Pozerám, či dobre vidím. Hrádza je dlhá cca 40 m v najvyššom bode má cca 6m hrubá 2m. To je nejakých 480 kubíkov. Schválne neodrátam úkos brehov.  Kubík vodotesného betónu C25/30 stojí cca 75€  Rýchle prerátanie v hlave. Výsledok 36 tisíc €. Prirátam úpravu brehov s mechanizmami, spevnenie brehov, práca. Neverím že sa to vyšplhá nad 150 tisíc eur aj s obligátnou 20% províziou pre politického nominanta. ( Je úplne jedno, z ktorého košiara ) Mám chuť povedať neslušné slová. Nebudem sa tu samonasierať a idem radšej ta het.

Cesta vedie po lesnej asfaltke. Prešiel som po nej asi kilometer, a začínam sledovať, či neuvidím vrch Veľká baňa. No iba ho tuším niekde v hmle po pravej ruke. Prezerám terén, či nevybehnem rovno hore, ale musel by som sa predrať hustou mladinou, čo sa mi veru nechce. Ako to tak sledujem, prišiel som až k odbočke zelenej značky mimo asfaltovú cestu.

Pri smerovníku som vybral mapu a hľadal najlepšiu cestu na vrch. Pozerám, že si to strihnem až ku studničke “Zbojníčka” a odtiaľ ku Červenému krížu. Od Červeného kríža to bude podľa vrstevníc najjednoduchšie.

Zbojníčka

Lesný chodník ma zavedie až na na kríženie turistických značiek zelenej a červenej.  Zbehol som dolu ku studničke a pozerám, že tu niekto mal asi párty. Balóniky zavesené na šnúrke. 

Ako ich vidím, hlavou mi prebleskne spomienka na pesničku Dva modré balónky v podaní Lenky Plačkové, Mládka a Pešáka. 

(https://www.youtube.com/watch?v=7pzW9iKWtv0 )

Škerím sa, a vykračujem si k Červenému krížu. Ešte že nikoho nestretávam.

Pri červenom kríži som o malú chvíľku, a nezdržiavam sa tu. Vydal sa smerom na juhovýchod a pomaly stúpam úzkym chodníkom nahor.  Prešiel som asi pol kilometra, a našiel som triangulačný bod na vrchu Veľká baňa.  

Fajn, hovorím si, čo včuľ. Poobzerám sa po okolí, či tu niečo neuvidím. Vľavo je vysoká tráva a malinčie, tam sa mi trepať nechce. Zvrtol som to vpravo, a zostúpil som trošku dolu. Pomaly sa po svahu túlam smerom späť, keď naďabím na starú pingu. Poobzeral som sa po okolí a uvidel ďalšiu.  Tu sa trošku pomotám. Netrvá to dlho, a našiel som povrchovú jamu, kde je vidieť aj diera po kutaní.
 

Veľká baňa - kutačka

Vliezol som do jamy a išiel preskúmať kutačku. Nie je veľká. Odhadom asi tak 4x2 metre. Nachádzam tu liatinový minisporák. Je vidieť, že tu niekto vyrovnal dno. Že by sa tu bivakovalo ?

V Kutačke

Urobil som zopár fotiek a vyliezol som von z jamy.

Rozmýšľam, čo sa tu dobývalo. Podľa okrovej farby v kutačke a na haldičkách okolo píng som uvažoval, že limonit, čo mi neskôr doma aj ujo gúgeľ bol potvrdil.

Ešte som si prezrel ďalšie pingy v okolí a vrátil som sa k Červenému krížu. Pozerám znova do mapy. Chcem ísť pozrieť na Malú baňu, či ešte funguje lesný samoobslužný bufet. ( http://www.malabana.sk )  

Najjednoduchšie to bude po červenej na Vypálenisko a potom po modrej až na Malú baňu.

Brichtov pomník

Na Vypálenisko to ide zasa po asfaltke. Z toho ma vždy pália šľapy, tam som rád keď som asi po ¾ kolimetra na rázcestí. Modrá značka našťastie klesá lesným terénom, tak som spokojný. Podľa mapy to bude nejakých 1,3 kilometra, takže pohodová vychádzka. Asi po kilometri míňam Brichtov pomník.

Prešiel som ešte 300 metrov, a je tu odbočka na Malú baňu. Rýchlo vybehnem a kopec. Je tu osadený kríž so schránkou na vrcholovú knihu, ale bez knihy. Malé posedenie a ohnisko. Ale žiadna bufetová schránka. Tak dúfam, že to schovali kvôli neskorému dátumu a nie, že ľudia brali tovar bez zaplatenia.

Malá baňa

Dal som si tu jednu zdravotnú a opačnou stranou schádzam úzkym chodníčkom. Kúsok pod kopcom som uvidel nejakú betónovú pätu. 

Malá baňa - betónová päta

Poobzeral som sa a vidím, že okolo kopca vedie niečo ako násyp. Vydal som sa po násype, ktorý kopíruje kopec. Cestou míňam niekoľko povrchových dobývok. Takto som si obišiel celý kopec a vrátil som sa k betónovej päte.  Jediné, čo ma napadá, je že by to mohla byť päta nejakej lanovej dráhy. Viem si predstaviť, ako sa po násype dopravuje materiál k lanovke.

Násyp

Povrchové dobývky

Povrchové dobývky

Začína mi byť celkom zima, tak zavrhnem myšlienku ísť hľadať náprotivok dolu do údolia. Pekne zídem po modrej značke dolu ku Alpinke. Je načase, bo už som celkom uzimený. Nabudúce sa lepšie oblečiem. Flanelka a tenká bundička až asi nestačí.

Zochova chata - Trojitá štôlňa

Dlho som si nechával túto štôlňu na “potom”. Aj tento víkend som si myslel, že nikam nepôjdem. Sobota bola sychravá a hmlistá a ani zdravotne som nebol fit. Keď ale v nedeľu ráno vykuklo slniečko, tak som si povedal, že si dám takú nenáročnú vychádzku a pozriem v akom stave je táto štôlňa.

Nemám žiadne bližšie informácie o štôlni. Názov napovedá, že má asi tri chodby.  Cambel (1959) spomínal správu o modranskom baníctve. Ide o spis zo Štátneho ústredného banského archívu v Banskej Štiavnici (spis č. 4830 z r. 1821), v ktorom je zoznam štôlní opísaný šľachticom Jánom Schillerom a Samuelom Csapkom. Zoznam je doplnený o stručné dáta o ich lokalizácii. O Trojitej štôlni je táto zmienka : nachádza sa cca 2 km SZ od Zochovej chaty, cca 1,3 km JV od Gajdoša (650). Bola razená do žúl a je dlhá asi 120 m.

Sadol som na autobus a o desiatej som vystúpil na Zochovej chate. Zo zastávky som sa vybral známou trasou po žltej značke na Čermákovu lúku do sedla Modranskej baby.

Je to príjemná prechádzka a slniečko príjemne hreje, ani to nevyzerá, že je november. Po chvíľke som na lokalite Panský dom, kde ma láka chata po lesom na jedno orosené. Beriem antibiotiká, tak si nechám zájsť chuť a šliapem do kopca. O pol hodinku som už na Čermákovej lúke. Tu si chvíľku posedím a dám si čaj.  Už je tu partia chlapov, ktorý niečo kuchtia. Dobre to vonia. Posedel som si a pohral sa z ich psom. ( raz hodíš palicu a už sa nezbavíš )

No dobre, nebudem tu toľko obsmŕdať, pozrel som si ešte náhrobný kameň familie Csermak.

Ruhet in Frieden, Csermak familie.

Je čas, vydať sa smerom na severo východ. Vzdušnou čiarou k predpokladanej bani je to necelý pol kilometer.

Idem po neznačenej lesnej ceste, ktorá kopíruje vrstevnicu, tak je to príjemná prechádzka. Pozerám sa do pravej strany a hľadám, kedy uvidím údolie, ktorým tečie potôčik.  Keď som uvidel údolíčko, ktoré smeruje ku Panskému domu, tak viem, že som dobre. Chvíľku prehľadávam okolie a pár metrov pod lesnou cestou nachádzam zarastenú zasutenú úvodnú ryhu.

Ryha a ústie Trojitej štôlne

Na dne ryhy tečie voda. Predral som sa haluzinou až k ústiu. Tak ako som čakal, bolo zasutené a bolo vidieť, že štôlňa je zatopená. Hladina vody bola asi 20 cm pod stropom štôlne.

Zatopené úste Trojitej štôlne

Urobil som zopár záberov ústia a vyliezol som z ryhy. Pod Trojitou štôlňou by  mala byť ešte jedna bezmenná štôlnička. Vydal som sa teda po prúde potôčika.  Najskôr som uvidel haldu Trojitej.

Halda Trojite štôlne

Po pár metroch som našiel sotva znateľné ústie bezmennej.

Aj tu som urobil zopár záberov, a chcel som sa vrátiť späť na “Zošku”. Pohyb v zarastenom a podmáčanom údolí nebol nič moc, tak som vyliezol na malý hrebeň vľavo. Po hrebeni som postupne zostupoval až som sa znovu dostal ku potoku a popri potoku som sa vrátil k Panskému domu.

Ústie bezmennej

Kamene na hrebeni

Pohľad na údolie 

Už len vychádzkovým tempom som prišiel na Zošku, kde si pozerám autobus domov. Musel by som tu čakať až do 15:00, čo sa mi nechce.

Tak som sa pomaličky vybral pešo do Harmónie. Po ceste dolu mi nedalo, aby som nenakukol do Dvojitej štôlne, či už sú tu zazimované netopiere. Asi je ešte teplo, lebo som tam žiadneho nenašiel.

Vchod do dvojitej štôlne

Tak som zbehol do Harmónie, kde som chytil ani neviem aký autobus a išiel domov.

Zopár obrázkov z Dvojitej štôlne :

Pyritová štôlňa

Tento príbeh som mal dlho v "šuflíku", ale myslím, že sa s ním môžem podeliť.
Bolo to jedného pekelne horúceho dňa pred pár rokmi, keď som si vyšiel len tak na prechádzku a našiel som otvorený portál do Pyritky. Počkal som na víkend dúfajúc, že to tak aj zostane.

Tak som v tú nedeľu ráno nabehol nad Rudné bane a súkam sa do montérok.Tak, konečne som dnu. Pyritka.

Štôlňu začali raziť v roku 1939 najskôr na overenie antimónového a preskúmanie pyritového zarudnenia.  Postupne bola vyrazená do dĺžky viac ako kilometer až pod centrálnu časť ložiska. Nakoľko je táto štôlňa v tejto časti ložiska najnižšie položeným banským dielom, slúži aj ako odvodňovacia štôlňa.

V roku 1956 bol vyrazený centrálny 70m vysoký komín do antimónovej štôlne.  Do vyrazenia komína sa vyťažená ruda z antimónovej štôlne do drviarne dopravovala pomocou lanovky. Vo svahu oproti štôlni sú vidieť stopy po lanovej dráhe. Neskôr sa ruda sypala centrálnym komínom do pyritovej štôlne a odtiaľ sa dopravovala koľajovou dopravou do drviarne.

Vydal som sa chodbou severozápadne,  smerom k centrálnemu sýpu.  Na prvých pár metroch míňam viacero odbočiek. Nakukol som do jednej vľavo, keď vidím v stope komín a ďalšiu chodbu nad ním. 

V hlave si premietam ako kde sa asi nachádzam.  Rozmýšľam, čo to je za chodba. Jediné, čo mi napadá, že by to mohla byť chodba Strednej štôlne, ale možno sa mýlim. Neviem. Budem sa musieť ešte popýtať.

Vrátil som sa teda späť do smernej chodby. oproti vidím zbytky starého dreveného sýpu. 

Drevený sýp kúsok od vchodu

Nejde mi to do hlavy, som ešte blízko vchodu. Dúfam, že sa to neskôr dozviem.

Nechám to tak a pokračujem ďalej k centrálnemu sýpu. Vedel som že centrálny sýp je dosť ďaleko od vchodu, tak kráčam pekne ďalej. Chodba je razená v pevnom masíve. Nie je tu žiadna výstuha.

Smerná chodba v pevnom masíve bez výstuže

Cestou míňam zamurované odbočky, kde len nakuknem, ale sa nezdržujem. 

zamurovaná bočná chodba

 Asi po 700 m prichádzam k sýpu a trom chodbám. Celé je to tu zabezpečené betónovými stenami.

Sýp a tri chodby

V chodbe po ľavej ruke je zaujímavé červené blato. Z prostrednej vyteká viac vody. Vybral som sa pravou chodbou, ktorá sa oblúkom stáča na juhozápad.  Po pár metroch prichádzam ku dvom sýpom.  

Dva sýpy

Z toho prvého tečie naozaj dosť vody. Rozmýšľam, že čo asi bude v komíne. No zisťovať to naozaj nemám chuť.  

Prejdem malou lávkou povedľa sýpov, a pokračujem do oblúka sa točiacou chodbou.  Keď som prišiel ku križovatke, zapla sa mi v hlave pomyselná žiarovka. Pozriem vľavo a doplo mi, že som v chodbe, ktorú som videl pri prvom sýpe ako prostrednú.  Pozerám na výhybku, a vidím, že tu sa banský vláčik točil.

Výhybka za centrálnym sýpom

Dobre, idem skúsiť, či sa dostanem ďalej. Prejdem kúsok, a v ľavej rozrážke vidím ďalší drevený sýp. Zasa tečie veľa vody. A to je teraz sucho. Až začnú dažde, to bude zaujímavé.

Drevený sýp

Otáčam sa do smernej chodby a chcem ísť ďalej, keď zbadám čerpadlo aj s elektromotorom. Toto čerpadlo vytláčalo vodu komínom, čo je oproti nahor. Tu si to chvíľu fotím a poberiem sa ďalej. 

Kompresor

Po chvíli prichádzam k závalu. ďalej už to nejde. Otáčam sa a vraciam sa ku vchodu.

Zával 

Chcem si nafotiť dvojkoľajnú trať. Cestou späť som si uvedomil, ako je tá baňa veľká.

Prišiel som k ústiu a vydal som sa juhozápadne. Ešte pred dvojkoľajnou časťou som ale odbočil na juhovýchod a vydal som sa smerom ku štôlni Budúcnosť. 

Juhozápadný smer. Chodba s výdrevou.

Nejdem do žiadnej z rozrážok, zdá sa mi, že som tu už dosť dlho.

Po ceste míňam zabudnutý vozík, a pokračujem ďalej chodbou vystuženou výdrevou. 

Zabudnutý vozík

Som dosť ďaleko, keď ma zastaví zával. Pozerám, a vidím, že hore je ešte nejaký priestor.  Na toto, už ale kašlem. Pozerám, že som tu už 5 hodín, tak to trochu zrýchlim. Vrátil som sa späť. Chcem ešte ísť k tomu dvojkoľajisku.

No, ale ešte si tu niečo nafotím. V chodbe v pravo nachádzam odparkovanú tlakovú nádobu na dvoch podvozkoch z vozíkov. Riadne veľká fľaša.

Tlaková nádoba

Chvíľku pobehujem okolo nej a snažím sa ju nafotiť z každého uhla. Dobre, idem už k tomu dvojkoľajisku.  

dvojité koľajisko

Paráda, toto sa mi páči. Idem pozrieť ešte kúsok ďalej.  A jejda, nachádzam na zemi rozdeľovač stlačeného vzduchu pre vŕtacie kladivá.

Rozdeľovač stlačeného vzduchu

Kontrolujem si čas. Hups, som tu už 5 a pol hodiny a tom som chcel byť už pred dvoma hodinami doma.

Dnes to už balím a vraciam sa von.  V hlave mám stále obrázky z tejto bane.  Uvažujem nad tým, koľko práce a zaujímavých technických riešení sa tu v podzemí skrýva a pomaly ich ničí čas. Aj kvôli tomu sa snažím zachytiť na fotografiách stav v akom sú teraz.

Mapa štôlne Pyritová

Vetrací komín štôlne Barbora v Perneku

Je nádherný víkend, a mňa svrbia päty, čo by som už niekam vypadol.  V sobotu premýšľam, kam sa vydám. Stále sa neviem rozhodnúť. Hovorím si, že len tak naľahko, bez vybavenia vybehnem do lesa.

Je nedeľa ráno, idem si zbaliť ruksak. Stále chcem ísť len tak do lesa. Chvíľu pozerám na vybavenie v dielni a vtedy ma napadne, že čo tak ísť do Perneku, pozrieť na Krížnicu.  No dobre, a čo tam ? Nedávno som bol v Jáne a Zubauke.

Oči mi padli na lano, sedák a jumary. Počkať, veď by som mohol pozrieť vetrací komín do Barbora štôlne.

Vetrací komín do štôlne Barbora

Viac mi nebolo treba a balím veci. Trochu sa ponáhľam, aby som stihol autobus do Malaciek.

Ako ideme cez Babu, vchádzame do hustej hmly. To je ok, hovorím si, veď dolu nebude. Bola. Hnusná vlhká, taká jesenná.  V Perneku som vystúpil z busu a vybral som sa ku kostolu a odtiaľ kráčam klasicky po žltej značke.

Než som sa dostal k obratisku úzkokoľajnej železničky, som sa aj zapotil. Nejako som si toho veľa nabral do batohu. Vystúpam ešte posledných pár metrov po chodníku. Po ľavej ruke vidím, haldy štôlne Zubau a Ján. Zbehol som z chodníka dolu k potoku a potom znova hore po halde. 

Pri štôlni Ján sa nezastavujem, ale idem kúsok vyššie k trampskému zrubu. Tam si urobím základňu.

Trampský zrub

Fajn, som tu. Dosť fúka a hmla zalieza pod bundu.  Chrbát mám mokrý a začína mi byť fajnovo kosa.  Ešte, že je tu ohnisko, tak sa o chvíľku ohrievam pri ohni.

Chvíľku som počkal, až sa obschnem a prestane fúkať. ( Už som asi vymäkol. )

Pohľad dole

Tak ideme do toho. Nahodil som si sedák aj prsák. (sedací aj prsný úväz ). Skontroloval som si stúpacie blokanty (jumary)  a upevnil som lano o strom.

Nemám ani šajn, aký je komín hlboký, ale keď som zbežne prehliadol okolitý terén, tak som videl že Barbora má ústie odhadom tak 10-15 metrov podo mnou.

To nebude problém.  Na koniec lana som dal väčšiu karabínu namiesto závažia a pomaly ho spúšťam dolu. Hovorím si, že buď budem počuť žblnknutie, alebo náraz karabínky o zem, keď lano dosiahne dno.

Pred zlanením

No nič nepočujem. Kurňa, aké je to hlboké vlastne ? Lano má 50m a je celé napnuté. To nemôže byť takéto hlboké.

Už som sa tu dosť motal, idem to zistiť priamo dnu. Založil som si zlaňovaciu brzdu a pripojil som sa k lanu. Jednou rukou si uvoľňujem brzdu a druhou rukou posúvam prusík, ktorý som si uviazal nad brzdu, pre strýčka príhodu.

Steny komína sú pokryté hustým machom. Pozriem pod seba a vidím bočnú chodbu, ktorá smeruje západne. Tak som sa spustil až k nej a postavil som sa na hranu. 

Pohľad z lana nahor

Vliezol som do chodby a odopol som sa z lana.  Je tu väčší priestor, a celé to šikmo klesá ešte o pár metrov dole. 

Idem si to pozrieť, keď som zacítil smrádeček. Toto nie je sírny smrad. Pozriem na zem, veď to je guano. 

guano na zemi

 Okamžite som zdvihol zrak do stropu. Jejda, asi 30 podkovárov malých. 

kolónia Podkovárov malých

No peknú zašiváreň tu majú. Pomaly som zostúpil dole, ale zával to celé uzatvoril. Snažím sa odfotiť ten priestor, ale nemám zo sebou statív, tak fotky nič moc.  

Priestor v prvej chodbe

Ako sa tu mocem, uvoľnil som zopár kameňov a ten hluk vyrušil netopiere, ktoré začali splašenie lietať. To ma mrzí, nechcel som ich rušiť. Vypadnem teda odtiaľ nech majú kľud a vrátil som sa ku lanu.

Pohľad do spodnej chodby

Ten komín ešte pokračuje kamsi dole, tak som sa opäť pripol a spúšťam sa ďalej.  Visím si na lane a pozerám, že niekto si z tohoto urobil pivnicu ?  Ako by sa sem dostali neporušené 5 litrové demižónky ? Aj odtiaľto vyletujú netopiere.

Bordel v spodnej chodbe

Krútim hlavou a nohami dosadám na dno. Je tu celkom živo. Po stenách pavúci, 1 až 1,5 cm veľký, ktorý snovajú zvláštne kokóny, zo 10 salamandier, žabka, hríb, a netopiere.

Ako som predpokladal, aj táto chodba, ktorá smeruje opačne, ako tá vyššia, je ukončená závalom. Nevadí, pokúšam sa ešte niečo pofotiť, ale s nevalným výsledkom.

Vrátil som sa k lanu, nasadil jumary a vystúpal som k vyššie položenej chodbe. Tu som sa musel otočiť o 180°, aby som nebol chrbtom k stene, a pokračoval nahor. 

Vyliezol som z komína, odstrojil sa a vytiahol som lano. Uložil som späť kari sieť, nech tam nik nedruzgne.

Balím veci a zároveň vyberám špekáčky. No nevyuži také posedenie :-)

Som sám zvedavý, kam ma nohy zavedú nabudúce.

Ešte zopár ďalších fotiek :

naukladané kamene v komíne na spodnej chodbe

Kámo, nechcel som ťa zobudiť.

Pre toto som nepočul karabínu, skĺzla do pukliny

Halda nad zrubom