Fotky zo zásuvky

Doma som sa prehrabával fotkami, a ešte som našiel zopár záberov, ktoré som v blogu nezverejnil.
Fotky vznikli pri rôznych výletoch po okolí, tak ucelený text k nim neviem napísať. 

Tak dnes len na pozeranie :

Zavalená Ferdinand dedičná štôlňa

Ústie dolnej Gedeon štôlne

Halda dolnej Gedeon Štôlne

Úvodná ryha Hornej Gedeon štôlne

Halda Hornej Gedeon štône

Nová Alexander štôlňa - čo zostalo z portálu

kutacia štôlňa Uraňa

Zabudnutý vozík

Iba spí ?

Lyžicový nakladač NL-12V

NL-12V nakladač zo zadu

Optický klam ?

nad komínom

Nápis na stene "29.6.2001 Bozajte nás v riť, kermezity sú naše"

Podvozok zostal

To mal byť exponát, a nie tu hrdzavieť....

Dúfam, že potešilo. Prajem krásny deň

Ťažba mangánu pri Stupave

Dnes so si zašiel trošku ďalej od Pezinka, až ku Stupave. Idem si pozrieť pozostatky banskej činnosti v lokalite “Červený domček”. V Stupave som odbočil autom na Borinku, a za rybníkmi som odbočil do ľava po modrej značke. Auto som nechal pri horárni Boleška.

Od horárne pokračujem pešo po modrej turisticke značke až k rácestníku "Pod Kamenným Vŕškom". Od rázcestníka som sa vydal po zelenej turistickej značke, ktorá vedie priamo k Červenému domčeku. Značka vedie po starej asfaltke, takže je pochopiteľné, že je to zároveň aj značená cyklotrasa.

Asi po 1,7 km som prišiel k prístrešku, kde som si nechal ruksak. 

Za prístreškom tečie voda, tak sa idem pozrieť odkiaľ. Pár metrov za prístreškom nachádzam veľkú ťažobnú jamu v strede plnou vody a blata. Rozmer odhadujem tak na 40 x 40 metrov. V protiľahlom brehu tejto jamy je vidieť ryhu a zavalené ústie štôlne Dolná Ľudovít štôlňa. Túto štôlňu začali raziť počas prvej svetovej vojny, ale ťažba bola zakrátko ukončená. Na haldách nachádzam značné množstvo čiernych mariánskych bridlíc. Je to preto, lebo sa tu ťažila mangánová ruda a mangán sa usádzal a viazal práve na mariánske bridlice.

Počas druhej svetovej vojny, sa táto oblasť dostala do záujmu nemeckých geológov a znovu bola vyvzmáhaná Dolná Ľudovíť štôlňa. Predpokladaná dĺžka štôlne je 110m  Hneď vedľa nachádzam ďalšie zavalené ústie bezmennej štôlne.

Chvíľku som sa tu pomotal a vrátil som sa k prístrešku. Mám v pláne ísť pozrieť aj Hornú Ľudovít štôlňu, ktorá by sa mala nachádzať asi 350 m východne od prístrešku.

To znamená ísť krížom cez les.

Chcel som sa pozrieť aj k Červenému domčeku, tak som nešiel krížom, ale po ceste. Prešiel som od prístrešku po ceste asi 10-15 metrov, keď som si všimol prítok vody z pravej strany. Idem sa pozrieť a nachádzam podobnú ťažobnú jamu.  Tiež tu vidím zavalené ústia dvoch štôlní.

Vrátil som sa späť na cestu a po pol kilometri prichádzam k Červenému domčeku. Tu som sa otočil smerom na juhovýchod a vydal som sa starou zabudnutou cestou. Celý čas sa pozerám vpravo, kde v kopci hľadám stopy po banskej činnosti. Ani moc nepozerám popod nohy, keď sa zrazu “konár” ležiaci na chodníku pohol a upaľoval sa schovať ku stromu. Pri strome sa skrútil do klbka a výstražne zdvihol hlavu a otvoril papuľu.  

Takto som vyrušil užovku obojkovú. Ako som sa okolo nej motal, tak som si všimol vo svahu oproti mne haldu s typickým čiernym materiálom. A tak to je ono.

Už som len prebehol tých pár metrov a vidím prvú haldu a nad ňou, ďalšie haldy.  Prvá halda je vyťažený materiál z Hornej Ľudovít štôlne. ústie som našiel odkopané a pekne zaryté konármi.  

Halda hornej Ľudovít štôlne, ústie, zatarasené konármi a úplne hore haldy povrchovej dobývky

Odstránil som konáre, trochu som rozšíril otvor a vliezol som dnu. Hneď hreším, pretože je zaplnená vodou a ja som len na ľahko.

Horná Ľudovít štôlňa

Chodba smeruje na juhovýchod a asi 50m od vchodu vidím niečo ako zával. Potom som si spomenul, že v tejto vzdialenosti by mal byť jeden z dvoch komínov. Tak to môže byť zosunutý materiál z komína. No neviem to ísť preskúmať.

Vyliezol som teda zo štôlne a vybral som sa do kopca nad štôlňou, kde sú asi vo vzdialenosti 50 metrov ďalšie haldy.

Povrchové dobývanie

Tieto haldy sú z celkom veľkej povrchovej dobývky. Na haldách sú celkom častým javom rôzne diery, v rôznych priemeroch. Od 30 cm do pol metra.  Nie všetky vyzerajú ako komín, a hlavne tým že sú priamo na halde, je mi to čudné.

Odhadujem to na drevený stĺp v halde, ktorý bol obsypaný vyťaženou hlušinou a neskôr pri ukončení ťažby bol vytiahnutý ? Neviem. Hľadám ešte jeden komín do štôlne, ale nevidím ho.

Rôzne diery na haldách

Až sa mi nezdala jedna preliačina, kde po odstránení napadaného lístia a zeminy, to vyzerá, že by to mohol byť druhý komín do Ľudovíta.

Ako som sa tu motal, všimol som si východne ďalšiu haldu. Idem ju pozieť.  Po ceste vidím rôzne pingy. Je to jednoznačne halda bezmennej štôlne. Od povrchovej dobývky je vzdialená asi 70 m.

Keď už som tu, nedá mi pozrieť ešte jednu haldu, ktorá je o ďalších 150m východne. Patrí k bezmennej štôlni a už podľa veľkosti haldy odhadujem, že nie je veľmi veľká.

Vrátil som sa teda k štôlni Horný Ľudovít a chvíľku sa hrabkám na halde. Sem tam rozdelím bridlicu a v niektorých čiernych nachádzam malé krištáliky.

V hnedých zasa rôzne odtiene hnedej a rôzne kresby.  Celkom zaujímavé.  

Čas pokročil a ozval sa priateľ hlad. :-)  Tak som zbehol ku Červenému domčeku, kde je vonku pekne upravené posedenie a zmastil, čo som si zo sebou vzal. Trošku ľutujem, že som si nezobral nič na opekanie. Je tu krásne ohnisko a mne pri predstave opekanej slaninky tečú slinky.

Tak si teda nechám zájsť chuť a vydal som sa späť k autu.

Už som lenivý to otočiť do Borinky pozrieť si ďalšiu lokalitu na mangánové rudy, ktorá je pod Dračím hrádkom.

Aspoň som si nechal niečo aj na budúce...

Opustená štôlňa Sirková

Dnes si chcem prezrieť jednu z novších baní - štôlňu Sirková. Toto banské dielo sa tiahne pod malým hrebeňom, kopca, ktorý pezinčania poznajú pod názvami Konikles, alebo Konik, Cukrmandel, alebo Cukrík.

Baňa je opustená od mája 1991. Toto banské dielo vzniklo po rozsiahlom geologickom prieskume na ložisku Pezinok-Vinohrady. Prieskumom bolo zistené nielen prítomnosť Sb (Antimónu), ale aj Au-As±Sb. Štôlna sledovala pokračovanie zrudnených štruktúr (Čiernej poruchy a Zlatej žily) smerom na juhovýchod.

 Hlavný vchod do štôlne je všeobecne známi pri horárni Sirková. ( Starší budú poznať lokalitu u Hilára ).  Vchod je celkom kvalitne zatarasený panelom a panel zasypaný zeminou. 

Zatarasený vchod do štôlne Sirková

Z boku je len malý otvor, kde vyteká banská voda. Pri prehliadke vchodu nachádzam neplánovane kešku :-). Najskôr som špekuloval, ako sa tam prepchám. No pri mojej sile v páse, by som to zaštupľoval.

Sklamane som to vzdával. Už som sa zmieril s tým, že to nepôjde. Tak keď som už tu, pozriem, okolie. Po chvíľke prehľadávania, som našiel dieru, ktorou sa dá dostať dnu.

Kvôli bezpečnosti nebudem uvádzať kde a ako. A dieru už teraz nik nenájde. Tentokrát som usúdil, že by to bolo naozaj nebezpečné, nechať to otvorené.

Tak som dierou zliezol pár metrov dolu do bane. Už zhora som videl vo svetle baterky prebleskovať vodnú hladinu, tak som sa navliekol do vodotesného obleku.  Potom, čo som zlanil naozaj stiesnený priestor, som sa dostal do prístupovej chodby.

Pozriem sa vľavo a tam presvitá svetlo zo zataraseného vchodu.

Pohľad na hlavný vchod štôlne Sirková

Vidím, že je tam spadnuté potrubie, ktoré je na pneumatikách. Tých pneumatík pri vchode, je naozaj nahádzaných dosť.

Voda mi je tak do pol stehien, čo je fajn. No nie je to len voda. Je plná jemného sedimentu, takže vôbec nevidím kam šliapem. Roztiahol som teda nožičky od statívu a pomáham si ním, ako slepec paličkou. Podľa toho viem, že pred sebou mám pneumatiku, alebo nejaký iný bordel.

chodba plná sedimentu - štôlňa Sirková

Sem tam mi niečo buchne do nohy, je to gumenné, asi hadica. nevidím, čo to je.

Postupujem západným smerom až po rozbočku dvoch smerných chodieb.  

Pred rozbočkou smerných chodieb štôlňa Sirková

Od hlavného vstupu sú vzdialené cca 130m. Jedna smerná chodba vedie severozápadne smerom k ložisku Ferdinand - Karol, a je dlhá asi 200m bez rozrážok.  A druhá vedie na juhovýchod presne pod hrebeňom kopca. Táto je dosť dlhá hlavná smerná chodba má asi 800m. A druhá, ktorá sa od nej po 100m oddelí a vedie paralelne, má asi 400m bez rozrážok.

Severozápadná smerná chodba - štôlňa Sirková

Ja ale pokračujem ďalej, kde vidím zamrežovanú časť. Dvere sú otvorené tak idem pozrieť na koniec. Čakajú ma ešte jedny mreže, a potom ukončenie chodby. Celé mi to pripadá, ako príručný sklad ? Od smerných chodieb je to asi 50m.

zamrežovaná časť - štôlňa Sirková

Vstupy do oboch smerných chodieb sú zamurované, ale už tu niekto bol a hore vybúral otvory. 

Zamurovaná smerná chodba

Bol som zvedavý, prečo je to zamurované, tak som nakukol dnu. Už vidím, že bola odstránená celá výstuž a chodba zostala ponechaná svojmu osudu.

Pohľad do juhovýchodnej smernej chodby

Rozmýšľam, či preliezť cez otvor do smernej chodby, ale bojím sa, že si niekde roztrhnem nepremokavé gate.  

Tiež som si uvedomil, ako pomaly som išiel zatopenou časťou, tak som sa rozhodol vrátiť sa. Tam, kde je menej vody, je sediment hustejší tak sa ide horšie. Ako voda stúpa, sú sedimenty viac riedke, a pohyb je plynulejší.

Smerom k uzatvorenému východu

Ešte idem pozrieť ku zatarasenému vchodu. Tých pneumatík je tu navezených naozaj požehnane. Už nemám ani kam stúpiť, musím ich preliezať.

Pozrel som si ten otvor, ktorým som chcel pôvodne vliezť, ale vidím, že to je nemožné.

Tak, už nič, vrátil som sa k miestu, kde som nechal visieť lano.

Nahodím si úväz, a pomaly “jumarujem” hore. Najlepšie to ide systémom ruka, noha.

Vyliezol som von. Obligátna cigaretka to istí. Ešte rozmýšľam, čo s tou dierou. Nechcem ju takto nechať. Rozmýšľam, že ak by tam spadlo nejaké dieťa…..  blbý pocit. Začínam zháňať pevné drevá na zatarasenie.

Otvor som zatarasil, zasypal zeminou a zahádzal lístím. Odskúšal som pevnosť, tým, že som po tom poskákal, a je to dobré.

Lepšie, ako to nechať otvorené…

Balím veci a poberám sa peši domov. Vzal som to rovno popod staré skokanské mostíky ku Rozálke.

mapa štôlne Sirková

Pridávam ešte zopár záberov ...