nedeľa 18. októbra 2015

Pyritová štôlňa


Tento príbeh som mal dlho v "šuflíku", ale myslím, že sa s ním môžem podeliť.
Bolo to jedného pekelne horúceho dňa pred pár rokmi, keď som si vyšiel len tak na prechádzku a našiel som otvorený portál do Pyritky. Počkal som na víkend dúfajúc, že to tak aj zostane.

Pyritová štôlňa
Tak som v tú nedeľu ráno nabehol nad Rudné bane a súkam sa do montérok.Tak, konečne som dnu. Pyritka.

Štôlňu začali raziť v roku 1939 najskôr na overenie antimónového a preskúmanie pyritového zarudnenia.  Postupne bola vyrazená do dĺžky viac ako kilometer až pod centrálnu časť ložiska. Nakoľko je táto štôlňa v tejto časti ložiska najnižšie položeným banským dielom, slúži aj ako odvodňovacia štôlňa.

V roku 1956 bol vyrazený centrálny 70m vysoký komín do antimónovej štôlne.  Do vyrazenia komína sa vyťažená ruda z antimónovej štôlne do drviarne dopravovala pomocou lanovky. Vo svahu oproti štôlni sú vidieť stopy po lanovej dráhe. Neskôr sa ruda sypala centrálnym komínom do pyritovej štôlne a odtiaľ sa dopravovala koľajovou dopravou do drviarne.


Vydal som sa chodbou severozápadne,  smerom k centrálnemu sýpu.  Na prvých pár metroch míňam viacero odbočiek. Nakukol som do jednej vľavo, keď vidím v stope komín a ďalšiu chodbu nad ním. 

V hlave si premietam ako kde sa asi nachádzam.  Rozmýšľam, čo to je za chodba. Jediné, čo mi napadá, že by to mohla byť chodba Strednej štôlne, ale možno sa mýlim. Neviem. Budem sa musieť ešte popýtať.


Vrátil som sa teda späť do smernej chodby. oproti vidím zbytky starého dreveného sýpu. 

Pyritová štôlňa
Drevený sýp kúsok od vchodu
Nejde mi to do hlavy, som ešte blízko vchodu. Dúfam, že sa to neskôr dozviem.

Nechám to tak a pokračujem ďalej k centrálnemu sýpu. Vedel som že centrálny sýp je dosť ďaleko od vchodu, tak kráčam pekne ďalej. Chodba je razená v pevnom masíve. Nie je tu žiadna výstuha.

Pyritová štôlňa
Smerná chodba v pevnom masíve bez výstuže
Cestou míňam zamurované odbočky, kde len nakuknem, ale sa nezdržujem. 

Pyritová štôlňa
zamurovaná bočná chodba
 Asi po 700 m prichádzam k sýpu a trom chodbám. Celé je to tu zabezpečené betónovými stenami.

Pyritová štôlňa
Sýp a tri chodby

V chodbe po ľavej ruke je zaujímavé červené blato. Z prostrednej vyteká viac vody. Vybral som sa pravou chodbou, ktorá sa oblúkom stáča na juhozápad.  Po pár metroch prichádzam ku dvom sýpom.  

Pyritová štôlňa
Dva sýpy

Z toho prvého tečie naozaj dosť vody. Rozmýšľam, že čo asi bude v komíne. No zisťovať to naozaj nemám chuť.  


Prejdem malou lávkou povedľa sýpov, a pokračujem do oblúka sa točiacou chodbou.  Keď som prišiel ku križovatke, zapla sa mi v hlave pomyselná žiarovka. Pozriem vľavo a doplo mi, že som v chodbe, ktorú som videl pri prvom sýpe ako prostrednú.  Pozerám na výhybku, a vidím, že tu sa banský vláčik točil.

Pyritová štôlňa
Výhybka za centrálnym sýpom
Dobre, idem skúsiť, či sa dostanem ďalej. Prejdem kúsok, a v ľavej rozrážke vidím ďalší drevený sýp. Zasa tečie veľa vody. A to je teraz sucho. Až začnú dažde, to bude zaujímavé.

Pyritová štôlňa
Drevený sýp
Otáčam sa do smernej chodby a chcem ísť ďalej, keď zbadám čerpadlo aj s elektromotorom. Toto čerpadlo vytláčalo vodu komínom, čo je oproti nahor. Tu si to chvíľu fotím a poberiem sa ďalej. 


Pyritová štôlňa
Kompresor
Po chvíli prichádzam k závalu. ďalej už to nejde. Otáčam sa a vraciam sa ku vchodu.

Pyritová štôlňa
Zával 
Chcem si nafotiť dvojkoľajnú trať. Cestou späť som si uvedomil, ako je tá baňa veľká.

Prišiel som k ústiu a vydal som sa juhozápadne. Ešte pred dvojkoľajnou časťou som ale odbočil na juhovýchod a vydal som sa smerom ku štôlni Budúcnosť. 

Pyritová štôlňa
Juhozápadný smer. Chodba s výdrevou.
Nejdem do žiadnej z rozrážok, zdá sa mi, že som tu už dosť dlho.


Po ceste míňam zabudnutý vozík, a pokračujem ďalej chodbou vystuženou výdrevou. 


Pyritová štôlňa
Zabudnutý vozík
Som dosť ďaleko, keď ma zastaví zával. Pozerám, a vidím, že hore je ešte nejaký priestor.  Na toto, už ale kašlem. Pozerám, že som tu už 5 hodín, tak to trochu zrýchlim. Vrátil som sa späť. Chcem ešte ísť k tomu dvojkoľajisku.


No, ale ešte si tu niečo nafotím. V chodbe v pravo nachádzam odparkovanú tlakovú nádobu na dvoch podvozkoch z vozíkov. Riadne veľká fľaša.

Pyritová štôlňa
Tlaková nádoba
Chvíľku pobehujem okolo nej a snažím sa ju nafotiť z každého uhla. Dobre, idem už k tomu dvojkoľajisku.  


Pyritová štôlňa
dvojité koľajisko
Paráda, toto sa mi páči. Idem pozrieť ešte kúsok ďalej.  A jejda, nachádzam na zemi rozdeľovač stlačeného vzduchu pre vŕtacie kladivá.


Pyritová štôlňa
Rozdeľovač stlačeného vzduchu
Kontrolujem si čas. Hups, som tu už 5 a pol hodiny a tom som chcel byť už pred dvoma hodinami doma.


Dnes to už balím a vraciam sa von.  V hlave mám stále obrázky z tejto bane.  Uvažujem nad tým, koľko práce a zaujímavých technických riešení sa tu v podzemí skrýva a pomaly ich ničí čas. Aj kvôli tomu sa snažím zachytiť na fotografiách stav v akom sú teraz.


Pyritová štôlňa
Mapa štôlne Pyritová

pondelok 5. októbra 2015

Vetrací komín štôlne Barbora v Perneku


Je nádherný víkend, a mňa svrbia päty, čo by som už niekam vypadol.  V sobotu premýšľam, kam sa vydám. Stále sa neviem rozhodnúť. Hovorím si, že len tak naľahko, bez vybavenia vybehnem do lesa.

Je nedeľa ráno, idem si zbaliť ruksak. Stále chcem ísť len tak do lesa. Chvíľu pozerám na vybavenie v dielni a vtedy ma napadne, že čo tak ísť do Perneku, pozrieť na Krížnicu.  No dobre, a čo tam ? Nedávno som bol v Jáne a Zubauke.

Oči mi padli na lano, sedák a jumary. Počkať, veď by som mohol pozrieť vetrací komín do Barbora štôlne.


Vetrací komín do štôlne Barbora

Viac mi nebolo treba a balím veci. Trochu sa ponáhľam, aby som stihol autobus do Malaciek.

Ako ideme cez Babu, vchádzame do hustej hmly. To je ok, hovorím si, veď dolu nebude. Bola. Hnusná vlhká, taká jesenná.  V Perneku som vystúpil z busu a vybral som sa ku kostolu a odtiaľ kráčam klasicky po žltej značke.

Než som sa dostal k obratisku úzkokoľajnej železničky, som sa aj zapotil. Nejako som si toho veľa nabral do batohu. Vystúpam ešte posledných pár metrov po chodníku. Po ľavej ruke vidím, haldy štôlne Zubau a Ján. Zbehol som z chodníka dolu k potoku a potom znova hore po halde. 

Pri štôlni Ján sa nezastavujem, ale idem kúsok vyššie k trampskému zrubu. Tam si urobím základňu.
Trampský zrub


Fajn, som tu. Dosť fúka a hmla zalieza pod bundu.  Chrbát mám mokrý a začína mi byť fajnovo kosa.  Ešte, že je tu ohnisko, tak sa o chvíľku ohrievam pri ohni.

Chvíľku som počkal, až sa obschnem a prestane fúkať. ( Už som asi vymäkol. )


Pohľad dole

Tak ideme do toho. Nahodil som si sedák aj prsák. (sedací aj prsný úväz ). Skontroloval som si stúpacie blokanty (jumary)  a upevnil som lano o strom.

Nemám ani šajn, aký je komín hlboký, ale keď som zbežne prehliadol okolitý terén, tak som videl že Barbora má ústie odhadom tak 10-15 metrov podo mnou.

To nebude problém.  Na koniec lana som dal väčšiu karabínu namiesto závažia a pomaly ho spúšťam dolu. Hovorím si, že buď budem počuť žblnknutie, alebo náraz karabínky o zem, keď lano dosiahne dno.


Pred zlanením



No nič nepočujem. Kurňa, aké je to hlboké vlastne ? Lano má 50m a je celé napnuté. To nemôže byť takéto hlboké.

Už som sa tu dosť motal, idem to zistiť priamo dnu. Založil som si zlaňovaciu brzdu a pripojil som sa k lanu. Jednou rukou si uvoľňujem brzdu a druhou rukou posúvam prusík, ktorý som si uviazal nad brzdu, pre strýčka príhodu.

Steny komína sú pokryté hustým machom. Pozriem pod seba a vidím bočnú chodbu, ktorá smeruje západne. Tak som sa spustil až k nej a postavil som sa na hranu. 
Pohľad z lana nahor


Vliezol som do chodby a odopol som sa z lana.  Je tu väčší priestor, a celé to šikmo klesá ešte o pár metrov dole. 

Idem si to pozrieť, keď som zacítil smrádeček. Toto nie je sírny smrad. Pozriem na zem, veď to je guano. 


guano na zemi



 Okamžite som zdvihol zrak do stropu. Jejda, asi 30 podkovárov malých. 


kolónia Podkovárov malých



No peknú zašiváreň tu majú. Pomaly som zostúpil dole, ale zával to celé uzatvoril. Snažím sa odfotiť ten priestor, ale nemám zo sebou statív, tak fotky nič moc.  


Priestor v prvej chodbe


Ako sa tu mocem, uvoľnil som zopár kameňov a ten hluk vyrušil netopiere, ktoré začali splašenie lietať. To ma mrzí, nechcel som ich rušiť. Vypadnem teda odtiaľ nech majú kľud a vrátil som sa ku lanu.


Pohľad do spodnej chodby

Ten komín ešte pokračuje kamsi dole, tak som sa opäť pripol a spúšťam sa ďalej.  Visím si na lane a pozerám, že niekto si z tohoto urobil pivnicu ?  Ako by sa sem dostali neporušené 5 litrové demižónky ? Aj odtiaľto vyletujú netopiere.


Bordel v spodnej chodbe


Krútim hlavou a nohami dosadám na dno. Je tu celkom živo. Po stenách pavúci, 1 až 1,5 cm veľký, ktorý snovajú zvláštne kokóny, zo 10 salamandier, žabka, hríb, a netopiere.
















Ako som predpokladal, aj táto chodba, ktorá smeruje opačne, ako tá vyššia, je ukončená závalom. Nevadí, pokúšam sa ešte niečo pofotiť, ale s nevalným výsledkom.

Vrátil som sa k lanu, nasadil jumary a vystúpal som k vyššie položenej chodbe. Tu som sa musel otočiť o 180°, aby som nebol chrbtom k stene, a pokračoval nahor. 

Vyliezol som z komína, odstrojil sa a vytiahol som lano. Uložil som späť kari sieť, nech tam nik nedruzgne.

Balím veci a zároveň vyberám špekáčky. No nevyuži také posedenie :-)







Som sám zvedavý, kam ma nohy zavedú nabudúce.

Ešte zopár ďalších fotiek :







naukladané kamene v komíne na spodnej chodbe

Kámo, nechcel som ťa zobudiť.



Pre toto som nepočul karabínu, skĺzla do pukliny

Halda nad zrubom