sobota 10. septembra 2016

Zlanenie do komína nad Pinelkou

Chodievam často po chodníku nad Pinelovou nemocnicou a tu vždy nakuknem do torza vetracieho komína. 


Vetrací komín
Torzo vetracieho komína
Vždy som si hovoril, že nemá význam sa pokúšať ísť dole. Podľa polohy viem, že dole bude krátka kutacia štôlnička, a že námaha vynaložená na zlezenie a výlez nebude stáť za to.


Hovoriť si je pekná vec, ale v hlave mi to vŕtalo stále. Vždy som to odkladal na inokedy. Až mi raz Martin poslal fotky, kde bolo vidieť, že bol dole. Pocit, že to chcem vidieť, naberal na intenzite. Zlomilo sa to prelome júla a augusta, keď som si v jeden podvečer, po práci vybehol. Iba naľahko. Lano, úvaz, jumary, foťák a prilba.

Uviazal som lano, spustil ho do komína aj s batohom. Nahodil som úväz, prilbu a špekulujem, ako bude najlepšie tam zlaniť.

Pohľad hore
Lano v komíne
  Vybral som z vrecka slučku na odsadanie a ešte som si ju uviazal na hornú mrežu aby som sa jej chytil pre pohodlnejšie vlezenie a vylezenie. Založil som zlaňovaciu osmu a pomaličky som sa spúšťal dolu. Je to asi 15m. hlboké. 

Po dosadnutí sa rozhliadam a vidím že pri komíne bola chodba uzavretá murovkou. 


Murovka
Murovkou zatvorená chodba
Teraz je v nej vybúraná diera. Odpojil som sa od lana a dierou v murovke idem pozrieť vstupnú časť štôlne. Hneď na prvý pohľad je vidieť, že v minulosti bola využívaná asi ako sklad. Našiel som tu zbytky elektroinštalácie, a steny boli omietnuté vápennou omietkou.


Omietnuté steny
Vchod je zatarasený. Predpokladám, že pri výstavbe oporného múru pod svahom. Múr má chrániť budovu, ktorá je tesne na úpätí svahu. Budovu nikdy nedokončili a teraz postupne chátra. 


Zatarasený vchod
Zatarasený vchod
Trošku som sa preplazil ku východu a vidím malý otvor von, ale je široký asi 15 cm.


Vrátil som sa späť ku lanu. Vybral som foťák a hľadám statív. Zisťujem, že som ho nechal doma. Nuž aj tak sa dá.. Fotím iba "z ruky"  


Batoh pod komínom
Batoh pod komínom
Vybral som sa pozrieť na opačnú stranu. Chodba sa miernym oblúčikom stáča na sever. Po pár krokoch narazím na čelbu. Od komína je to asi 30m. Ako som predpokladal nič moc. Úvodná časť ku komínu má max. 10m.


Krátka chodba
Krátka chodba
Chvíľu som si to tu prezrel, ale nebolo tu ani čo fotiť. Spakoval som veci do batoha, nahodil jumary, a nadávajúc na kondičku v prdeli, som sa vyteperil von. 

Pobalil som si veci a prášil domov. Nebol som z domu preč ani 2 hodiny.  Ale v konečnom dôsledku mám pokoj a už ma ten komín nebude toľko iritovať :D





Čo je asi za múrom ?

piatok 2. septembra 2016

Dvesto ročná baňa Ferdinand, nad Pezinkom III - dedičná štôlňa

Začiatkom júla 2016 sme z chalanmi z www.ciernediery.sk  preskúmali dobývky na Ferdinand dedičnej štôlni.  Po dvoch týždňoch už neviem vydržať a ťahá ma to na ďalší prieskum. Doma som si zbalil rybárske broďáky, s tým, že si pozriem pokračovanie dedičnej štôlne smerom k pôvodnému ústiu. 

Po príchode na miesto, sa nezdržujem a leziem do bane. Dnu si obliekam broďáky a vibramy nechávam v hornom obzore. Stále rozmýšľam, či budú stačiť, pretože pri minulej návšteve tam bolo celkom dosť vody.  


Ferdinand dedičná štôlňa
Stav vody pri poslednej návšteve
Zliezol som po rebríku dole a aké bolo moje prekvapenie, keď som nepočul zvuk presakujúcej vody. Zasvietil som dozadu a vidím, že tak nie je žiadna voda. Myslím, že sa tam nazbieralo toľko vody až sa nakoniec niekde prevalila.

Prešiel som popri stene čo najviac dozadu a zostúpil asi pol metra dole do chodby. Nohy sa mi zaborili vyše kolien do hustého limonitového blata. 


Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - stav bez vody
Blato je veľmi husté a pohyb je veľmi namáhavý. Vytiahnut nohu z blata dá riadne zabrať. Mohlo tu zostať aspoň trochu vody, čo by to blato rozriedila.


Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - Chodba smerom k ústiu
Našiel som si spôsob pohybu. Ak chcem vytiahnuť nohu, treba ňou hýbať hore a dole, až sa bahno trochu rozriedi. Potom to išlo ľahšie. O pár metrov ďalej zostalo na bahne trocha vody. Tam je blato redšie, tak postupujem rýchlejšie.


Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - Chodba sa stočí mierne na východ.

Chodba sa stočila mierne na východ a teraz ide skoro rovnobežne s lesnou cestou na povrchu. V hlave si premietam povrch a podľa prejdenej vzdialenosti odhadujem, kde sa nachádzam.

Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa
V diaľke rozoznávam nejaký predmet. Je pokrytý vrstvou blata a neviem ho identifikovať. S fučaním sa pomaličky dostávam k tomu predmetu. Predmet je v krížení chodieb. Odbočka vpravo je krátka a po 10 metroch končí čelbou. Ľavá vyzerá dosť dlhá, na koniec ani nedosvietim. Zatiaľ ju nechám na pokoji, a snažím sa odfotiť, čo to tu je pod nánosom bahna.



Fakt netuším. Na hunt ( banský vozík ) mi to pripadá malé. Nemám teraz chuť to očistiť a zisťovať čo to je, lebo držím foťák a snažím sa aby som ho veľmi nezašpinil od bahna. Rozhodol som sa, že idem pozrieť, kam sa viem dostať. Tak pokračujem rovno smerom k pôvodnému ústiu štôlne.

Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - pribúda výdreva
Ako sa pomaličky plahočím, tak občas strácam rovnováhu a musím sa pridržať bočnej steny. Už teraz som slušne zababraný. Nad výdrevou som si všimol väčší voľný priestor. 
Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - vpravo dobývky
Prišiel som až ku výdreve a uvidel som na pravej strane dobývky po šikmej žile.  Je tam celkom veľký priestor, ale nejdem sa tam teraz driapať. Začínam mať toho plné zuby. Prešiel som ešte pár metrov a chodba je ukončená závalom. 

Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - chodba je ukončená závalom
V hlave si rátam prejdenú vzdialenosť. Musím byť niekde pred prepadlinou, ktorá už teraz skoro nie je vidieť. Prepadlina je kúsok od prieskumnej štôlne Sirková. 

Pamätám si, že keď som bol taký fagan, chodili sme na bicykli pozerať sa do prepadliny. Vtedy mala chodba prepadnutý strop, a bolo vidieť zachovanú výdrevu a vodu, ktorá tiekla chodbou. 

Tu vidím, tadeto voda nepretečie. Rozmýšľam, kade utiekla. Urobil som teda čelom vzad. a doplahočil som sa ku kríženiu chodieb, kde som fotil predmet, čo neviem identifikovať.

Nakukol som do tej dlhej chodby. Smeruje niekam na severo-severovýchod. Tým smerom je štôlňa Budúcnosť. Zapozerám sa na malé pramienky vody, ktoré stále prúdia práve do tejto chodby. Myslím si, že to všetko, čo tu bolo sa vyvalilo práve do štôlne Budúcnosť. 

Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - dlhšia bočná chodba
Chvíľu sa pohrávam s myšlienkou ísť pozrieť, kam to smeruje. Po reálnom zvážení sa na to vykašlem. Mám toho dosť. Nechám to na budúce. Otočil som sa smerom, ktorým som sem prišiel. Ako pozerám, tak som si až teraz uvedomil, aká je chodba šikmá.

Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - cestou späť
Chvíľu si to prezerám. Celkom zaujímavé, Škoda, že sú steny pokryté vstvou blata. Uvedomím si, že ma čaká ten najhorší úsek, tak sa nechcem zdržovať a s nadávkou na perách idem zasa bojovať z bahnom. 

Ferdinand dedičná štôlňa
Ferdinand dedičná štôlňa - znovu v dobývke
Konečne som vonku z toho bahna, Vyliezol som von a teperím sa popri kraji smerom ku rebríku. Nedalo mi, ale, keď už mám tie broďáky vliezť do vody a urobiť ešte jeden záber. Pozriem na hodinky. No prdkám sa tu v blate už 4 hodiny.  Rozhodol som sa, že už je naozaj čas ísť von. Vyliezol som po rebríku na vrchný obzor. Tu som dal dolu broďáky a obul som si vibramy. Zbalil som si veci a vyteperil sa von. Na dnes mi stačilo. 

Vonku som si chvíľku sadol a dal tradičnú cigu. Rozmýšľam, nad tou chodbou, ktorou asi odtiekla voda. Nejde mi to do hlavy, že z nákresov, ktoré som videl mi to neštimuje.  Dedičná štôlňa mala tým smerom iba dve chodby. Jedna k ložisku Ferdinand a druhá, vzdialenejšia od ústia, k ložisku Karolína.

Za predpokladu, že ja som išiel zo zadu smerom k ústiu, tak potom som nevidel že by chodba viedla ešte smerom dozadu ku ložisku Karolína. Logicky mi potom napadá, že to, kde som začal bolo ložisko Karolína. Ale na povrchu to tak nevyzerá. Neviem. Budem sa sem musieť ešte raz vrátiť, a preskúmať tú bočnú chodbu. 

Tak snáď nabudúce.